Zášť je ako vnútorný osteň, ktorý stále bolí ešte dlho po tom, čo bola rana spôsobená.
potom komplexné emócie utkané z hnevu, bolesti a pocitu hlbokej nespravodlivosti, uvádza spravodajca .
Jej korene často siahajú do vzorcov správania z detstva, keď bol odpor jediným spôsobom, ako vyjadriť svoju bolesť. V dospelosti sa tento mechanizmus automaticky reprodukuje a núti nás znovu a znovu prežívať staré scenáre.
Pixabay
Z hľadiska perspektívy neustále opakovanie trestného činu aktivuje rovnaké nervové dráhyako fyzická bolesť. Mozog doslova prežíva traumatickú udalosť znova a znova, čím sa utrpenie ešte viac zintenzívňuje.
Ak zármutok nie je spracovaný, prestáva byť len spomienkou a stáva sa chronickým stresom. Takýto stres ohrozuje imunitný systém, zvyšuje krvný tlak a zvyšuje riziko úzkostných porúch.
Hlavným paradoxom neodpustenia je, že sa naďalej trestáte za činy niekoho iného. Dobrovoľne si tak nesiete bremeno, na ktoré druhá osoba možno už dávno zabudla.
Prvým krokom k uzdraveniu je úprimne si priznať svoju bolesť bez toho, aby ste sa ju snažili minimalizovať alebo zveličovať. Musíte si dať povolenie cítiť hnev, frustráciu a smútok bez toho, aby ste sa za tieto emócie súdili.
Ďalším krokom je pokúsiť sa pozrieť na situáciu zvonku a oddeliť čin človeka od jeho osobnosti. Ľudia často neubližujú zo zlého úmyslu, ale kvôli vlastným traumám, obmedzeniam alebo nepochopeniu.
Je dôležité uvedomiť si, že odpustenie je v prvom rade aktom sebectva a starostlivosti o seba, nie o páchateľa. Je to rozhodnutie prestať plytvať svojím duševné zdroje
udržiavať vinu niekoho iného.Prax vyjadrovania emócií písomne, napr. vo formáte neodoslaných listovPomáha to usporiadať chaotické pocity a vyniesť ich na povrch. Po takejto analýze urážka často stráca svoj emocionálny náboj a moc nad vami.
Vývoj empatia voči páchateľovi môže byť, napodiv, mocným nástrojom oslobodenia. Nie je to ospravedlnenie jeho konania, ale pochopenie kontextu, ktoré zbavuje trestný čin jeho absolútnej moci.
Výsledok sa upevňuje prostredníctvom vedomé rozhodnutie opustiť minulosť a zamerať sa na budovanie želanej budúcnosti. Odpustenie nie je jednorazová udalosť, ale každodenná prax návratu k starým myšlienkam.
Kľúčovým poznatkom je, že cesta k odpusteniu je cestou k sebe samému a k vašej osobnej slobode. Zbavením sa tejto záťaže si otvoríte priestor pre novú energiu, radosť a hlboké, zdravé vzťahy.
Prečítajte si tiež
- Prečo afirmácie u väčšiny ľudí nefungujú: Ako formulovať správne postoje pre úspech
- Prečo pochybujete o svojom úspechu: základné príčiny syndrómu podvodníka a jeho dôsledky
